NÁLEZ ÚSTAVNÉHO SÚDU SR VO VECI SÚLADU USTANOVENIA § 363 TRESTNÉHO PORIADKU S ÚSTAVOU SR

#84Nález Ústavného súdu SR vo veci súladu ustanovenia § 363 Trestného poriadku s Ústavou SR

Dňa 21. 6. 2021 vydal Ústavný súd SR Nález PL. ÚS 1/2022-270 vo veci posúdenia súladu ustanovení § 363 až 367 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, (ďalej len „Trestný poriadok“) s Ústavou Slovenskej republiky.

Ustanovenia § 363 a nasledujúce sú mimoriadnym opravným prostriedkom vo fáze prípravného konania v trestnom konaní a umožňuje generálnemu prokurátorovi SR zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

Ústavný súd posudzoval návrh prezidentky SR a skupiny poslancov Národnej rady. Navrhovatelia vo svojich návrhoch namietali, že rozhodnutia generálneho prokurátora SR podľa ustanovení § 363 Trestného poriadku konečné, nepreskúmateľné a jeho právny názor je pre orgány činné v trestnom konaní záväzný. To z rozhodnutí podľa napadnutých ustanovení činí podľa argumentácie navrhovateľov ľahko zneužiteľný, a teda v demokratickej spoločnosti ústavne spochybniteľný inštitút. Navrhovatelia takisto poukazovali vo svoje argumentácií na zasahovanie do nezávislosti súdnej moci, a to tým, že generálny prokurátor rozhoduje o návrhoch na postup podľa § 363 aj v trestných veciach, v ktorých už o zákonnosti vznesenia obvinenia konkrétnej osoby právoplatne rozhodoval súd v prípravnom konaní a to pri posudzovaní materiálnych dôvodov väzby, pri ktorých sa sudca zaoberá v prvom rade dôvodnosťou trestného stíhania.

Ústavný súd vo svojom náleze navrhovateľom nevyhovel, nakoľko podľa neho napadnuté ustanovenia, resp. rozhodnutia generálneho prokurátora vydané na ich základe, nezasahujú do súdnej moci, nenahrádzajú účinky rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie vlastnými rozhodnutiami, neodnímajú účinky súdnym rozhodnutiam, v rozsahu limitov ich použitia, ktoré Ústavný súd vo svojom náleze uvádza a konštatuje, že takéto rozhodnutie generálneho prokurátora je ústavne akceptovateľným zásahom do právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím policajta alebo prokurátora a napokon ani neporušujú právo na účinné a efektívne vyšetrovanie. Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia takisto neznamená „koniec vyšetrovania“, ako je to často predostierané vo verejnej diskusií, či mediálnom priestore. Generálny prokurátor, totiž rozhodne sám, alebo prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie spravidla ide, aby o veci znovu konal a rozhodol. Tento postup teda umožňuje policajtovi takisto opätovne vzniesť obvinenie, avšak je už viazaný rozhodnutím generálneho prokurátora a musí sa pohybovať v mantineloch jeho rozhodnutia a vyvarovať sa pochybeniam, ktoré mu boli vytknuté. Podobné účinky pritom vyvoláva pri zrušení uznesenia o vznesení obvinenia aj rozhodnutie nižšie postaveného prokurátora, ktorý zruší nezákonné rozhodnutie policajta v rámci využitia riadneho opravného prostriedku.

Je dôležité podotknúť, že „pánom prípravného konania“ tzv. „dominus litis“ je prokurátor a jeho povinnosťou je dohliadať na zákonnosť prípravného konania. Tento inštitút je nevyhnutným nástrojom v systéme bŕzd a protiváh, pri dohľade nad zákonnosťou trestného konania. Jeho cieľom je zabezpečiť realizáciu práva obvineného na spravodlivý proces, ktorého súčasťou je aj stíhanie len zo zákonných dôvodov tak, ako to predpokladá Ústava SR. Pokiaľ teda existujú polemiky o obsahu napadnutých ustanovení, je potrebné ich riešiť prostredníctvom štandardného legislatívneho procesu a odbornej diskusie.