NOVÝ ZÁKON Č. 111/2022 Z. Z. O RIEŠENÍ HROZIACEHO ÚPADKU

#73Nový zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku

S účinnosťou od 17.07.2022 doplnil tento zákon o riešení hroziaceho úpadku insolvenčné predpisy Slovenskej republiky. Týmto zákonom došlo k niekoľkým zmenám zákona č. 7/2005 Z. o konkurze a reštrukturalizácií. Najdôležitejšie zmeny sú opísané nižšie.

Zmena definície platobnej neschopnosti

Za platobne neschopnú sa považuje právnická osoba, ktorá nedokázala v lehote 90 dní po splatnosti splniť aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Ďalej bola zavedené domnienka platobnej neschopnosti v § 3 ods. 2 zákona č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku . Domnienka platobnej neschopnosti umožňuje dlžníkovi splniť svoje splatné záväzky, tým, že preukáže dostatočnú výšku svojho finančného majetku alebo do 60 dní, odo dňa úpadku dlžníka, takýto majetok získa a splní svoje peňažné záväzky.

Zmena povinnosti dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu aj v prípade platobnej neschopnosti

Takúto povinnosť má dlžník do 30 dní od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom úpadku. Pojem úpadok znamená predĺženie aj platobná neschopnosť dlžníka. Podať návrh na vyhlásenie konkurzu má aj štatutárny orgán právnickej osoby, likvidátor alebo zákonný zástupca dlžníka, v prípade, že tak neurobia sú povinný zaplatiť dlžníkovi pokutu vo výške 12.500 €.

Zákaz v úpadku plniť pohľadávky v takom rozsahu, ktorý by bol nad rámec pri uspokojení veriteľov

Dlžník od momentu kedy sa o úpadku dozvedel alebo mohol dozvedieť má povinnosť plniť splatné peňažné pohľadávky v rozsahu, v akom by na veriteľa pripadali pri uspokojení veriteľov v prípade vyhlásenia konkurzu. Ako je spomenuté, túto povinnosť má dlžník ešte predtým ako sa dozvedel o úpadku súd, a to od momentu, kedy sa dlžník dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom úpadku. 

Z tejto povinnosti podľa zákona existujú dve výnimky, a to keď úpadok dlžníka nastal počas verejnej preventívnej reštrukturalizácie, a ak ide o plnenie pohľadávky nevyhnutne potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka voči nespriaznenej osobe. V týchto dvoch  prípadoch nie je dlžník obmedzený platiť len do výšky pohľadávok, ktoré pripadajú na daného veriteľa v konkurze.

Zmena definície hroziaceho úpadku 

Dlžník je v hroziacom úpadku, v prípade, že mu hrozí platobná neschopnosť. Hroziaca platobná neschopnosť znamená, že s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov bude dlžník platobne neschopný. Dlžník má teda povinnosť:

1. Sledovať svoju finančnú situáciu, tak aby sa mohol včas dozvedieť o svojom hroziacom úpadku a bez zbytočného odkladu vykonať opatrenie na odvrátenie hroziaceho úpadku.
2. Posúdiť, či mu úpadok hrozí, najmä ak je zapísaný v zozname dlžníkov.

V prípade, že dlžník zistí, že mu hrozí úpadok je oprávnený iniciovať preventívne konanie, ktorá zaviedol zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku. 

Nové preventívne konania

Preventívne konanie sa vzťahuje len na dlžníka právnickú osobu, ktorej hrozí úpadok. Nevzťahuje sa na subjekty vylúčené z pôsobnosti Zákona č. 7/2005 Z. o konkurze a reštrukturalizácií ako napríklad subjekty verejného práva alebo právnické osoby, za ktorých záväzky ručí alebo zodpovedá štát. 

Sú zavedené dva nové inštitúty preventívneho konania a to verejná preventívna reštrukturalizácia a neverejná preventívna reštrukturalizácia. Cieľom týchto inštitútov preventívneho konania je dlžníkovi už v počiatočnom štádiu hroziaceho úpadku poskytnúť rýchlu a efektívnu preventívnu reštrukturalizáciu. Návrh na začatie preventívneho konania sa podáva výlučne elektronickými prostriedkami a prostredníctvom formulára. Konanie vo veci verejnej preventívnej reštrukturalizácie sa začína podaním dlžníckeho návrhu a konanie vo veci neverejnej preventívnej reštrukturalizácie podlieha súhlasu veriteľov dlžníka.