ODMIETNUTIE OBŽALOBY A VRÁTENIE VECI PROKURÁTOROVI

#68Odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi

Inštitút odmietnutia obžaloby je v štádiu súdneho konania procesným prostriedkom dohľadu súdu nad dodržiavaním najmä práva na obhajobu ako jedného zo základných ľudských práv. Zákonnú právomoc súdu odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok) v časti preskúmania obžaloby, konkrétne ustanovenie § 241 ods. 1 písm. f).

Každým rokom pribúdajú medializované prípady v ktorých sú sudcovia povinní odmietnuť obžalobu a vrátiť vec prokurátorovi z dôvodov závažných procesných chýb ako aj porušenia práva na obhajobu. 

Sudca je podľa § 241 ods. 1 Trestného poriadku povinný preskúmať obžalobu podľa jej obsahu a obsahu spisu. Odmietnutie obžaloby v rámci preskúmania obžaloby je pritom obligatórne v situácii, kedy súd zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. V prípade zistenia závažnej procesnej chyby, najmä (nie však výlučne) porušenie práva na obhajobu, vyplýva z dikcie Trestného poriadku povinnosť súdu obžalobu odmietnuť. Odmietnutie obžaloby je teda v takýchto prípadoch povinnosťou a nie možnosťou sudcu. 

Osoba voči ktorej sa vedie trestné stíhanie je subjektom ktorému prináležia prislúchajúce práva. Právo na obhajobu má privilegované postavenie a je upravené priamo v Ústave Slovenskej republiky. Významné postavenie tohto základného ľudského práva neraz potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky, napríklad v náleze sp. zn. III. ÚS 41/2001 je uvedené, že „Zásada zabezpečenia práva na obhajobu je nevyhnutným predpokladom úspešného výkonu súdnictva, ktorého významnou úlohou je ochrana práv a zákonom chránených záujmov občanov. Zabezpečuje sa v záujme osoby proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale aj v záujme celej spoločnosti.“

Význam preskúmania obžaloby ozrejmil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25. mája 2011, v zmysle ktorého je účelom preskúmania obžaloby, preskúmať obsah obžaloby a zákonnosť získaného dôkazného materiálu. V tomto štádiu sa je potrebné vysporiadať s tým, či obsah obžaloby vrátane jeho návrhu má základ vo výsledkoch prípravného konania a či neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, alebo či nedošlo k iným závažným procesným pochybeniam počas prípravného konania.

Dôvodov na vrátenie veci prokurátorovi a odmietnutie žaloby sa v praxi objavuje veľa, napríklad:

1. ak je výpoveď svedka jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý chce prokurátor oprieť obžalobu a svedok bol vypočutý pred vznesením obvinenia a nebol znovu vypočutý po jeho vznesení,
2. podanie obžaloby za skutok, za ktorý nebolo vznesené obvinenie,
3. porušenie práva na záverečné preštudovanie spisu v primeranej lehote,
4. nezákonné získanie podstatného usvedčujúceho dôkazu, o ktorý sa žaloba opiera.