ROZSUDOK EURÓPSKEHO SÚDU PRE ĽUDSKÉ PRÁVA V PRÍPADE NEPRIMERANEJ DĹŽKY SÚDNEHO KONANIA Z 20.07.2023

#88Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade neprimeranej dĺžky súdneho konania z 20.07.2023

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Sarkocy proti Slovenskej republike č. 51334/21, v ktorom sa Sťažovateľ sťažoval na dĺžku civilného súdneho konania. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie práva Sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ podal v júli na Okresný súd Bratislava I žalobu na ochranu osobnosti. V septembru v roku 2022 sa Sťažovateľ obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky so sťažnosťou, z dôvodu, že dotknuté konanie, ktoré začalo žalobou na ochranu osobnosti trvá neprimerane dlho, čím sú porušené jeho práva.

Následne pár dní po podaní sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky, vzal Sťažovateľ žalobu na ochranu osobnosti podanú na Okresnom súde Bratislava I späť z dôvodu, že žaloba vzhľadom na dĺžku konania, po tak dlhom čase stratila pre neho význam.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z apríla roku 2021 uznal, že právo Sťažovateľa vzhľadom na dĺžku konania bolo porušené. Nevyhovel však požiadavke Sťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia. Z dôvodu, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa domnieval, že je spravodlivé po späťavzatí žaloby a nezáujmu Sťažovateľa pokračovať v konaní uzavrieť vec satisfakciou v podobe vyhlásenia Ústavného súdu Slovenskej republiky, že práva Sťažovateľa boli porušené bez finančného odškodnenia. Sťažovateľ sa následne obrátil na Európsky súd pre ľudské práva, z dôvodu poskytnutia nedostatočného zadosťučinenia.

Európsky súd pre ľudské práva poukázal na skutočnosť, že dotknuté civilné konanie Sťažovateľa trvalo 6 rokov a 3 mesiace na dvoch stupňoch konania bez toho, aby súdy rozhodli vo veci samej. Uvedené civilné konanie sa teda vyznačovalo značnými prieťahmi v konaní. Európsky súd pre ľudské práva ďalej uviedol, že späťavzatie žaloby Sťažovateľom je logické, a domnieval sa, že v čase podania ústavnej sťažnosti mal Sťažovateľ stále záujem na urýchlení konania a nemožno mu vyčítať, že využil svoje procesné právo a vzal žalobu späť.

Z uvedených dôvodov, podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nápravu, ktorú Sťažovateľ dosiahol na vnútroštátnej úrovni považoval za nedostatočnú a priznal Sťažovateľovi sumu 2 300 €, ako náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená za porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

Vo svetle uvedeného, je potrebné dodať, že späťavzatie žaloby nemá vplyv na porušenie práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote a na primerané zadosťučinenie vo forme finančného odškodnenia, ako náhradu škody a nemajetkovej ujmy.