ČLÁNKY & NOVINKY [#47]

STRUČNE K PRÁVNEJ ÚPRAVE KONFLIKTOV

#
#47Stručne k právnej úprave konfliktov

Medzinárodné a európske právo stoja na základných pilieroch a princípoch, ktoré vedú k udržaniu jednoty, poriadku a súladu vo svete. Sú nimi napríklad rešpektovanie územnej celistvosti štátov, ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd. Právne záväzná úprava týchto princípov je zakotvená v medzinárodných zmluvách - primárne v Charte Organizácie Spojených národov („Charta OSN“), ktorú podpísalo približne 190 členských krajín OSN.

Charta OSN v článku 2.4 zakazuje „použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu“. Ide o vyjadrenie medzinárodného princípu - zákaz neoprávneného použitia sily. V prípade ak dôjde k ozbrojenému konfliktu, na území nezávislého štátu, možno hovoriť o porušení tohto právne záväzného princípu. Nedodržanie možno sankcionovať a vyvodzovať zodpovednosť. Zodpovednosť možno vymedziť širšom a užšom slova zmysle. V užšom zmysle ako individuálnu zodpovednosť jednotlivca a v širšom ako zodpovednosť štátu. Avšak pri vyvodzovaní zodpovednosti treba vždy dodržiavať princíp prezumpcie neviny. 

Rozhodovanie o veciach vojnových konfliktov patrí do právomoci Medzinárodného trestného súdu sídliaceho v Haagu. Taktiež právomoci a riešenie konfliktov patrí aj Bezpečnostnej rade OSN („BR OSN“), zloženej zo stálych a nestálych členov. Stálymi sú napríklad Rusko, Francúzsko, Veľká Británia. Pri porušení má BR OSN právomoc povoliť použitie sily podľa Charty OSN s cieľom zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť. V prípade uplatňovania tejto právomoci existuje výnimka, pre stálych členov BR OSN, a to použitia „právo veta“ a tým vyjadriť svoj nesúhlas

Medzinárodné právo rozoznáva niekoľko druhov zločinov a to: agresie, genocídu, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Za vojnové zločiny možno považovať také činy, ktoré boli spáchané počas ozbrojeného konfliktu a ktoré predstavujú závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva (napr. útok na civilné obyvateľstvo). 

Pojem agresia z pohľadu medzinárodného práva trestného, možno považovať za trestný čin, z ktorého možno vyvodzovať individuálnu zodpovednosť.  Zločin je definovaný v štatúte ICC (Medzinárodného trestného súdu) ako „plánovanie, príprava, iniciovanie alebo vykonanie aktu“, ktorý zjavne porušuje Chartu OSN. 

Avšak nie každé porušenie noriem a predpisov medzinárodné práva predstavuje  automaticky vojnový zločin, za ktorý možno vyvodzovať zodpovednosť. Vždy je potrebné pre právne posúdenie sledovať legitímnosť dôvodu, resp. konania, ktorý konkrétna osoba určitým správaním vykonáva a vyberá viacerými prostriedkami, ktoré sú potrebné pre dosiahnutie cieľa. Napríklad za protiprávne sa nemusí považovať útok na vojenský objekt, ak boli dostatočne vykonané preventívne opatrenia na záchranu civilného obyvateľstva. Na druhej strane, k porušeniu noriem dochádza práve vtedy, ak bol útok na civilistov cielený a úmyselný.

Medzinárodné právo upravuje aj oblasť životného prostredia, kde všeobecné pravidlá povoľujú použitie zbraní, jadrových zbraní iba vtedy, ak by nespôsobili zbytočné utrpenie aby nevznikali rozsiahle a dlhodobé škody na životnom prostredí. V tejto oblasti bola prijatá aj Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá nadobudla účinnosť v roku 2017. Zmluva nie je právne záväzná pre všetky štáty, ako napríklad aj Ruska a Ukrajiny.  

V neposlednom rade, ozbrojené vojnové konflikty predstavujú aj výrazný zásah do základných ľudských práv a slobôd. Preto z dôvodu zachovania a rešpektovania základných ľudských práv a slobôd, právne záväzných predpisov, mieru a bezpečnosti by sa ozbrojené útoky nemali považovať za spôsob riešenia sporov a krajiny konfliktu by mali vždy pristúpiť k zmierlivému riešeniu vecí.