STRUČNE O USTANOVENÍ § 363 ZÁKONA Č. 301/2005 Z. Z. TRESTNÉHO PORIADKU

#50Stručne o ustanovení § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku

Za posledných pár rokov sa v našom právnom poriadku len ťažko našiel paragraf, o ktorom by sa hovorilo viac ako o § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Najviac medializované kauzy spojené s týmto paragrafom boli trestné stíhanie vedené proti slovenskému podnikateľovi a partnerovi investičnej spoločnosti PENTA INVESTMENTS LIMITED, ako aj konanie proti bývalému riaditeľovi Slovenskej informačnej služby. S týmto ustanovením sa poslednú dobu spája rastúci negatívny názor na jeho aplikáciu. Keďže môže byť tento paragraf pre neprávnikov neznámy, poďme si ho priblížiť.

Ustanovenie § 363 sa nachádza v ôsmej hlave, prvého dielu Trestného poriadku. Celá ôsma hlava má názov Mimoriadne opravné prostriedky. Tieto prostriedky vo všeobecnosti smerujú proti už právoplatným rozhodnutiam súdu. Aj keď má právoplatnosť znamenať záväznosť súdneho rozhodnutia, musíme brať do úvahy aj podstatu spravodlivého rozhodovania. Práve preto sa mimoriadne opravné prostriedky uplatňujú len vtedy, ak mala byť istým spôsobom dotknutá spravodlivosť. V Trestnom poriadku sú obsiahnuté tieto mimoriadne opravné prostriedky:  

1. zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom v § 363 Trestného poriadku;
2. dovolanie v § 368 Trestného poriadku; a
3. obnova konania v § 393 Trestného poriadku.

Právna úprava ustanovenia § 363 TP znie takto:

„(1) Generálny prokurátor zruší právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon. 

(2) Ak sa týka rozhodnutie alebo konanie uvedené v odseku 1 viacerých osôb alebo skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len tú časť rozhodnutia alebo konania, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb alebo skutkov. 

(3) Generálny prokurátor v konaní podľa odseku 1 rozhodne uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.“

Toto ustanovenie bolo zavedené 01.01.2006, teda prijatím Trestného poriadku. Tým, že bol do poriadku zavadený takýto inštitút, posilnilo sa postavenie generálneho prokurátora. Podľa dôvodovej správy k Trestnému poriadku bola dôvodom prijatia takého opravného prostriedku snaha odbremeniť súdy od napravovania nezákonnosti v prípravnom konaní, na zákonnosť ktorého dohliada prokurátor. 

Generálny prokurátor môže zrušiť rozhodnutie na základe návrhu, ktorý musí byť podaný v lehote troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Návrh môže byť podaný na ktorejkoľvek prokuratúre, pričom sa môže urobiť písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom, elektronickými prostriedkami s kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo bez neho, avšak v takom prípade je potrebné do troch pracovných dní návrh potvrdiť písomne alebo ústne. Návrh môžu podať na základe § 364 ods.1 tieto osoby:

1. obvinený vo svoj prospech;
2. v prospech obvineného osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie;
3. poškodený v neprospech obvineného; 
4. zúčastnená osoba.

Ak bol návrh podaný neoprávnenou osobou, generálny prokurátor nie je povinný konať. Okrem návrhu však môže generálny prokurátor rozhodnúť aj na základe vlastného poznatku, teda bez návrhu a to v prospech alebo v neprospech obvineného.

Lehota na zrušenie rozhodnutia generálnym prokurátorom je podľa ustanovenia § 364 ods. 3 Trestného poriadku šesť mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Túto lehotu nie je možné predĺžiť. 

V ustanovení § 363 ods. 2 Trestného poriadku je upravené, že v prípade, ak sa rozhodnutie týka viacerých osôb alebo viacerých skutkov, môže generálny prokurátor zrušiť len časť, ktorá sa týka iba niektorých osôb alebo skutkov. Je to situácia, ak sa rozhodnutie týka napríklad dvoch obvinených alebo dvoch skutkov, ale k porušeniu zákona došlo len vo vzťahu k jednému z obvinených alebo len vo vzťahu k jednému skutku. 

Podľa znenia § 363 ods. 3 proti takému uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok, to znamená, že nie je prípustná ani sťažnosť.

Ak bolo vydané uznesenie konštatujúce, že nepadnutým rozhodnutím bol porušený zákon, generálny prokurátor rozhodnutie zruší, a podľa ustanovenia § 367 ods. 1 buď rozhodne vo veci sám, alebo prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby o veci znovu konal a rozhodol. Tento orgán je následne viazaný právnymi názormi generálneho prokurátora. Rozhodujúci orgán by názorom generálneho prokurátora nebol viazaný len v prípade, ak by sa vo veci zmenili skutkové alebo právne okolnosti, z ktorých právny názor generálneho prokurátora vychádza.

Zmyslom ustanovenia § 363 má byť hlavne to, aby konanie prebiehalo zákonným a spravodlivým spôsobom. To, prečo má takýto úkon robiť práve prokuratúra je odôvodené aj v čl. 149 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu.“