UPLATŇOVANIE USTANOVENÍ OBCHODNÉHO PRÁVA NA PRACOVNOPRÁVNE VZŤAHY

#33Uplatňovanie ustanovení Obchodného práva na pracovnoprávne vzťahy

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 512/2020-110 konštatoval, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. IV. ÚS 512/2020-110 konštatoval, že základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie  podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené.

V prvostupňovom konaní sa žalobca ako bývalý zamestnanec domáhal vydania rozsudku, ktorým by okresný súd určil, že jeho pracovný pomer naďalej trvá z dôvodu, že jeho bývalá zamestnávateľka (sťažovateľka v konaní pred Ústavným súdom) s ním neplatne skončila pracovný pomer na základe § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Uvedený paragraf stanovuje, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu.

Okresný súd dospel k záveru, že v tomto prípade rozhodnutie o organizačnej zmene malo byť prijaté väčšinou konateľov zamestnávateľa (sťažovateľky), pretože malo ísť o rozhodovanie v rámci obchodného vedenia konateľmi spoločnosti. Na tomto dôvode okresný súd založil rozhodnutie, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. 

Toto rozhodnutie v odvolacom konaní krajský súd zmenil tak, že zamestnancovu žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní potvrdil rozsudok okresného súdu a konštatoval, že v danom prípade malo byť rozhodnutie o organizačných zmenách rozhodnutím spadajúcim do obchodného vedenia zamestnávateľky (sťažovateľky). Proti tomuto rozhodnutiu podala zamestnávateľka na Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť.

Ústavný súd Slovenskej republiky vyhodnotil nosné myšlienky námietok sťažovateľky ako ústavne nesúladnú aplikáciu ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že: 

1. Obchodný zákonník nie je vo vzťahu k Zákonníku práce vo vzťahu subsidiarity a nie sú prepojené ani generálnou odkazovacou klauzulou. „organizačná zmena“ a „rozhodnutie v rámci obchodného vedenia“ nie sú rovnaké pojmy. Nedodržanie pravidla podľa § 134 Obchodného zákonníka (súhlas väčšiny konateľov) nemá vplyv na platnosť výpovede.
2. Prijať rozhodnutie o organizačnej zmene je oprávnená osoba, ktorá je v mene zamestnávateľa oprávnená na právny úkon výpovede.