ZÁSADA NE BIS IN IDEM SA UPLATŇUJE NA SANKCIE ULOŽENÉ ZA NEKALÉ OBCHODNÉ PRAKTIKY, KTORÉ SÚ KVALIFIKOVANÉ AKO SPRÁVNE SANKCIE TRESTNEJ POVAHY

#98Zásada ne bis in idem sa uplatňuje na sankcie uložené za nekalé obchodné praktiky, ktoré sú kvalifikované ako správne sankcie trestnej povahy

Zásadou ne bis in dem rozumieme, že nie je možné začať alebo viesť nové trestné konanie v súvislosti s tými istými skutkovými okolnosťami, ak existuje právoplatné rozhodnutie, aj keď bolo toto rozhodnutie vydané neskôr. Zásadu ne bis in dem máme upravenú v čl. 50 Charty základných práv Európskej únie.

Dňa 04.08.2016 uložila Autorità Garante della Concorrenza e del Mercato (AGCM) pokutu vo výške 5 miliónov eur spoločnostiam Volkswagen Group Italia SpA (VWGI) a Volkswagen Aktiengesellschaft (VWAG) za nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom. Išlo najmä o predaj dieselových vozidiel v Taliansku, ktoré obsahovali softvér umožňujúci skreslenie merania úrovne emisií oxidov dusíka počas kontrolných testov emisií znečisťujúcich látok. Ďalej išlo o šírenia reklamných oznamov, ktoré zdôrazňovali súlad týchto vozidiel s kritériami stanovenými právnymi predpismi v oblasti životného prostredia. Uvedené skutočnosti možno považovať za nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľom.

Z uvedeného dôvodu VWGI a VWAG napadli toto rozhodnutie na Regionálnom správnom súde v Taliansku. Medzitým prokuratúra v Nemecku uložila VWAG pokutu vo výške 1 miliardy eur z dôvodu, že táto spoločnosť porušila ustanovenia zákona o správnych deliktoch.

Rozhodnutie v Nemecku však nadobudlo právoplatnosť skôr ako Rozhodnutie v Taliansku. V zmysle uvedeného VWGI a VWAG tvrdili, že Rozhodnutie vydané v Taliansku je nezákonné z dôvodu porušenia zásady ne bis in dem, ktorá zakazuje duplicitu v konaní a trestanie tých istých osôb za rovnaké skutky.

Z uvedeného dôvodu sa Štátna rada v Taliansku, ktorá mala rozhodnúť o opravnom prostriedku sa obrátila na Súdny dvor s otázkou, či možno v uvedenom prípade uplatniť zásadu ne bis in dem.

Súdny dvor uviedol, že sankcie uložené za nekalé obchodné praktiky možno kvalifikovať ako správne sankcie trestnej povahy, a že pre posúdenie či sankcie majú trestnoprávnu povahu sú dôležité 3 kritéria, a to:

1. uplatňovanie čl. 50 Charty základných práv Európskej únie sa neobmedzuje na konania a sankcie, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako trestné, ale bez ohľadu na takúto kvalifikáciu podľa vnútroštátneho práva sa vzťahuje na konania a sankcie, ktoré musia byť považované za trestné,
2. overenie, či má sankcia represívny účel,
3. stupeň prísnosti trestu, ktorý môže byť dotknutej osobe uložený sa určuje na základe maximálnej možnej výšky trestu, ktorú stanovujú príslušné ustanovenia.

Vzhľadom na tieto kritériá Súdny dvor uviedol, že pokuta uložená spoločnosti príslušným vnútroštátnym orgánom na ochranu spotrebiteľa s cieľom potrestať nekalé obchodné praktiky, predstavuje trestnú sankciu, ak má represívny účel a vysoký stupeň závažnosti. Ďalej Súdny dvor uviedol, že zásada ne bis in idem bráni vnútroštátnej právnej úprave, odsúdiť osobu za skutky, za ktoré už bola potrestaná v inom členskom štáte, aj keď toto odsúdenie nastalo po vydaní rozhodnutia o uložení tejto pokuty, ale nadobudlo právoplatnosť pred nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v súdnom konaní v Taliansku. Zásada ne bis in dem sa uplatňuje ak ú skutkové okolnosti oboch konaní totožné, nestačí teda, aby boli tieto skutkové okolnosti len podobné.

Na záver uvádzame, že sankcie uložené za nekalé obchodné praktiky ak spĺňajú všetky 3 kritéria na posúdenie trestnoprávnej povahy sankcií, skutkové okolnosti a osoby oboch konaní sú totožné a rozhodnutie v jednom konaní nadobudlo právoplatnosť, tak bráni aby bolo vydané rozhodnutie v druhom konaní, inak môžeme uvedené považovať za porušenie zásady ne bis in dem.