PRACOVNÝ ČAS V DOBE PRACOVNEJ POHOTOVOSTI PODĽA SÚDNEHO DVORA EURÓPSKEJ ÚNIE

#41Pracovný čas v dobe pracovnej pohotovosti podľa Súdneho dvora Európskej únie

Súdny dvor Európskej únie dňa 11.11.2021 vydal rozsudok vo veci C-214/20, MG/Dublin City Council, ktorým spresňuje rozsah pojmu „pracovný čas“ v súvislosti s dobou pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti.

Dublin City Council (mestská rada v Dubline, Írsko) zamestnáva zamestnanca MG na čiastočný úväzok, ktorý pracuje ako hasič v zálohe. Pracovná pohotovosť MG trvá nepretržite 7 dní v týždni a 24 hodín denne (s výnimkou počas čerpania dovolenky a vopred oznámenej nedostupnosti). MG nemá povinnosť byť prítomný na konkrétnom mieste počas svojej pracovnej pohotovosti, ale po prijatí tiesňového volania na účasť na zásahu sa musí dostaviť na hasičskú stanicu v maximálnej lehote 10 minút. MG popritom vykonáva činnosť vodiča taxislužby na svoj vlastný účet, keďže je oprávnený vykonávať zárobkovú činnosť za predpokladu, že tá pri jeho pracovnej pohotovosti v priemere neprekročí 48 hodín týždenne. 

MG sa domnieval, že celú dobu svojej pracovnej pohotovosti treba kvalifikovať ako „pracovný čas“ v zmysle írskeho pracovného práva a smernice 2003/88 Európskeho parlamentu a Rady. Podal v tomto zmysle sťažnosť na Workplace Relations Commission (Komisia pre vzťahy na pracovisku, Írsko) argumentujúc, že musí byť schopný kedykoľvek rýchlo reagovať na tiesňové volanie, čo mu bráni v tom, aby sa slobodne venoval svojim osobným záležitostiam.

Keďže jeho sťažnosť bola zamietnutá, MG podal žalobu na Labour Court (súd pre pracovnoprávne veci, Írsko). Labour Court podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, v rámci ktorého Súdny dvor Európskej únie spresnil, za akých podmienok možno čas pracovnej pohotovosti vo forme nepretržitej dostupnosti kvalifikovať ako „pracovný čas“ vzhľadom na už spomenutú smernicu 2003/88.

Súdny dvor vo svojom rozhodnutí  pojem „pracovný čas“ (podľa článku 2 bodu 1 smernice 2003/88) definoval ako čas pracovnej pohotovosti, kedy má pracovník povinnosť zdržiavať sa na svojom pracovisku, a časy pohotovosti, v rámci ktorých možnosť pracovníka slobodne nakladať so svojím časom počas tejto doby je veľmi významne a objektívne obmedzená. 

Súdny dvor tak dospel k záveru, že obmedzenia kladené na uvedeného pracovníka počas doby svojej pracovnej pohotovosti (keď sa jeho služby ako hasič v zálohe sa nevyžadujú) nemajú takú povahu, aby objektívne a vo veľmi významnej miere ovplyvnili schopnosť tohto pracovníka slobodne nakladať počas danej doby s časom, v rámci ktorého sa od neho výkon profesionálnej služby hasiča v zálohe nevyžaduje. Hlavne vzhľadom na nasledujúce okolnosti: 

1. MG má možnosť kombinovať výkon vlastnej zárobkovej činnosti so zamestnaním hasiča v zálohe,
2. MG sa nikdy nemusí nachádzať na konkrétnom mieste počas doby pracovnej pohotovosti, 
3. MG nie je povinný zúčastniť sa na všetkých zásahoch zabezpečovaných hasičskou stanicou (len na 75%),  a
4. vzhľadom na priemernosť frekvencii tiesňových volaní a priemernosť dĺžky trvania zásahov.